{"id":494,"date":"2024-02-23T22:33:46","date_gmt":"2024-02-23T21:33:46","guid":{"rendered":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/?p=494"},"modified":"2024-02-23T22:38:32","modified_gmt":"2024-02-23T21:38:32","slug":"lidija-vladimirovna-litviakova","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/2024\/02\/23\/lidija-vladimirovna-litviakova\/","title":{"rendered":"Lidija Vladimirovna Litviakov\u00e1"},"content":{"rendered":"\n

Lidija Vladimirovna Litviakov\u00e1<\/strong> (rus.<\/a> \u041b\u0438\u0434\u0438\u044f \u0412\u043b\u0430\u0434\u0438\u043c\u0438\u0440\u043e\u0432\u043d\u0430 \u041b\u0438\u0442\u0432\u044f\u043a \u2013 Lidija Vladimirovna Litviak<\/em>; * 18. august<\/a>1921<\/a>, Moskva<\/a> \u2013 \u2020 1. august<\/a>1943<\/a>, ne\u010faleko osady Ko\u017eev\u0148a (pri obci Dmitrovka<\/a>)), zn\u00e1ma tie\u017e pod prez\u00fdvkami \u201eLilija\u201c<\/em>,[pozn. 1]<\/a><\/sup>\u201eBiela \u013ealia zo Stalingradu\u201c<\/em> alebo \u201eBiela ru\u017ea zo Stalingradu\u201c<\/em>, bola sovietska<\/a> st\u00edhacia pilotka<\/a> po\u010das druhej svetovej vojny<\/a>. Stala sa jedin\u00fdm a dodnes neprekonan\u00fdm \u017eensk\u00fdm leteck\u00fdm esom<\/a>. Dlh\u00e9 roky r\u00f4zne pramene uv\u00e1dzali, \u017ee dosiahla minim\u00e1lne 12 zostrelov nepriate\u013esk\u00fdch lietadiel. Na z\u00e1klade arch\u00edvnych materi\u00e1lov sa v\u0161ak podarilo dolo\u017ei\u0165 5 zostrelov. Ke\u010f sa 1. augusta 1943 nevr\u00e1tila z bojov\u00e9ho letu nad Donbasom<\/a>, vznikli pochybnosti, \u010di nedezertovala na nemeck\u00fa stranu. Na dlh\u00e9 desa\u0165ro\u010dia tak bolo jej meno vymazan\u00e9 z dej\u00edn. A\u017e v roku 1979 sa podarilo identifikova\u0165 jej pozostatky a ofici\u00e1lne sa potvrdilo, \u017ee zahynula vo vzdu\u0161nom boji. Osobu Lidije Litviakovej sprev\u00e1dzaj\u00fa mnoh\u00e9 legendy, polopravdy \u010di snahy o zveli\u010dovanie jej beztak v\u00fdznamn\u00fdch vojensk\u00fdch \u00faspechov. Rovnako ako viacer\u00e9 udalosti jej \u017eivota i okolnosti jej smrti nie s\u00fa dodnes \u00faplne objasnen\u00e9.[2]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

\"\"\/<\/figure>\n\n\n\n

Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna<\/h3>\n\n\n\n

Potom, \u010do v j\u00fani 1941 za\u010dalo Nemecko<\/a> s inv\u00e1ziou do Sovietskeho zv\u00e4zu<\/a>, sa Lidija rozhodla, \u017ee svoju vlas\u0165 bude br\u00e1ni\u0165 ako st\u00edhac\u00ed pilot<\/a> a dobrovo\u013ene po\u017eiadala o vstup do sovietskych vzdu\u0161n\u00fdch s\u00edl<\/a>,[pozn. 3]<\/a><\/sup> \u010do ale kompetentn\u00e9 org\u00e1ny odmietli, kv\u00f4li jej \u00fadajnej nesk\u00fasenosti. Sovietske letectvo bolo pritom v tom \u010dase n\u00faten\u00e9 nasadzova\u0165 mno\u017estvo nesk\u00fasen\u00fdch pilotov, ktor\u00ed mali nalietan\u00fdch iba nieko\u013eko letov\u00fdch hod\u00edn. Hlavn\u00fd d\u00f4vod jej neprijatia spo\u010d\u00edval v tom, \u017ee v ZSSR vtedy neexistovali \u017eensk\u00e9 leteck\u00e9 jednotky, ktor\u00e9 neboli ani v in\u00fdch krajin\u00e1ch sveta. Situ\u00e1cia sa zmenila a\u017e v okt\u00f3bri 1941, kedy Marina Michajlovna Raskovov\u00e1<\/a>[pozn. 4]<\/a><\/sup> dostala povolenie organizova\u0165 \u017eensk\u00e9 leteck\u00e9 \u00fatvary a h\u013eadala iba sk\u00fasen\u00e9 pilotky. Lidija Litviakov\u00e1 nemala dostato\u010dn\u00fd po\u010det nalietan\u00fdch hod\u00edn, a tak tajne upravila z\u00e1znamy v svojom letovom denn\u00edku. V chaotickej atmosf\u00e9re prv\u00fdch vojnov\u00fdch mesiacov jej \u00fadaje nikto nepreveroval a v piatok 10. okt\u00f3bra 1941 nakoniec vst\u00fapila do \u010cervenej arm\u00e1dy<\/a>. Odi\u0161la do Engelskej vojenskej leteckej \u0161koly pilotov, kde absolvovala v\u00fdcvik na st\u00edhacie lietadl\u00e1<\/a> Jakovlev Jak-1<\/a>.[pozn. 5]<\/a><\/sup>[7]<\/a><\/sup>[8]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Po \u00faspe\u0161nom ukon\u010den\u00ed \u0161koly ju vo febru\u00e1ri 1942 pridelili do \u017eensk\u00e9ho 586. st\u00edhacieho leteck\u00e9ho pluku<\/a> (rus.<\/a> 586-\u0439 \u0438\u0441\u0442\u0440\u0435\u0431\u0438\u0442\u0435\u043b\u044c\u043d\u044b\u0439 \u0430\u0432\u0438\u0430\u0446\u0438\u043e\u043d\u043d\u044b\u0439 \u043f\u043e\u043b\u043a \u2013 586-j istrebite\u013enyj aviacionnyj polk<\/em>; skratka: rus.<\/a> 586-\u0439 \u0418\u0410\u041f \u2013 586. IAP<\/em>), jedn\u00e9ho z troch \u017eensk\u00fdch leteck\u00fdch plukov sformovan\u00fdch po\u010das vojny. Od leta 1942 pluk p\u00f4sobil z letiska Razboj\u0161\u010dina v okol\u00ed Saratova<\/a> ako s\u00fa\u010das\u0165 syst\u00e9mu protivzdu\u0161nej obrany<\/a> mesta. Pr\u00edslu\u0161n\u00ed\u010dky 586. IAP v tomto obdob\u00ed sprev\u00e1dzali aj dopravn\u00e9 lietadl\u00e1<\/a> k frontovej l\u00ednii a pozvo\u013ena zbierali prv\u00e9 bojov\u00e9 sk\u00fasenosti. V tom \u010dase pr\u00e1ve za\u010d\u00ednala aj bitka o Stalingrad<\/a>.[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 10. septembra 1942 pri\u0161la ako s\u00fa\u010das\u0165 pos\u00edl k 437. st\u00edhaciemu leteck\u00e9mu pluku<\/a>, ktor\u00fd p\u00f4sobil v oblasti Stalingradu<\/a>, skupina pilotiek od 586. pluku. Medzi nimi bola aj Lidija Litviakov\u00e1. V\u00fdzbroj 437. IAP v tom obdob\u00ed s\u00edce tvorili st\u00edha\u010dky Lavo\u010dkin La-5<\/a>, na ktor\u00e9 sa pluk prezbrojil z typu LaGG-3<\/a> v priebehu j\u00fala a augusta 1942, ale \u017eeny prileteli na strojoch Jak-1. Pilotky vytvorili u 437. pluku aj \u010disto \u017eensk\u00fd st\u00edhac\u00ed roj (rus.<\/a> \u0437\u0432\u0435\u043d\u043e \u2013 zveno<\/em>), ale nakoniec kv\u00f4li \u0165a\u017ek\u00e9mu zraneniu velite\u013eky a ochoreniu \u010fal\u0161ej letkyne zostali iba Lidija Litviakov\u00e1 a Jekaterina Budanovov\u00e1. Lidija sa zapojila do leteckej vojny nad Stalingradom a u\u017e v nede\u013eu 13. septembra sa z jednej \u0161tvrtiny podie\u013eala na zostrelen\u00ed nemeck\u00e9ho bombard\u00e9ra<\/a> Junkers Ju 88<\/a> v oblasti letiska Gumrak<\/a> (dnes sa tu nach\u00e1dza Medzin\u00e1rodn\u00e9 letisko Volgograd). Litviakov\u00e1 letela na st\u00edha\u010dke Jak-1 (biela 02). Star\u0161ie zdroje uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee v tento de\u0148 mala Lidija zostreli\u0165 aj st\u00edha\u010dku Messerschmitt Bf 109<\/a>, ktor\u00fa predt\u00fdm po\u0161kodila Raisa Vasilievna Be\u013eajevov\u00e1<\/a>. Bf 109 malo pilotova\u0165 nemeck\u00e9 leteck\u00e9 eso<\/a> Erwin Meier<\/a>, ktor\u00fd bol vraj trojn\u00e1sobn\u00fdm dr\u017eite\u013eom \u017delezn\u00e9ho kr\u00ed\u017ea<\/a> alebo dokonca Rytierskeho kr\u00ed\u017ea<\/a>. K tejto udalosti sa via\u017ee \u010dasto citovan\u00e1 pr\u00edhoda, v ktorej sa nemeck\u00fd pilot zachr\u00e1nil z horiaceho lietadla na pad\u00e1ku a na zemi sa vzdal sovietskym vojakom. N\u00e1sledne po\u017eiadal o stretnutie so sovietskym st\u00edha\u010dom, ktor\u00fd ho zostrelil. Ke\u010f\u017ee dopadol v bl\u00edzkosti letiska 437. IAP, rozhodli sa mu vraj splni\u0165 jeho zvl\u00e1\u0161tne prianie a vzali ho na letisko. Namiesto mu\u017ea mu v\u0161ak predstavili mlad\u00fa atrakt\u00edvnu svetlovlas\u00fa \u017eenu. Nemeck\u00fd pilot sa c\u00edtil dotknut\u00fd, \u017ee ho urazili tak\u00fdmto \u017eart\u00edkom, ale potom, ke\u010f mu Litviakov\u00e1 podrobne op\u00edsala s\u00faboj, ktor\u00e9ho sa z\u00fa\u010dastnila, musel Meier uzna\u0165, \u017ee nikto s v\u00fdnimkou pilota, ktor\u00fd ho zostrelil, nemohol pozna\u0165 tak\u00e9 podrobnosti. Litviakov\u00e1 vedela zo \u0161koly nemecky<\/a>, a tak sa s prekvapen\u00fdm pilotom Luftwaffe<\/a> vedela dorozumie\u0165. K tejto udalosti ale neexistuj\u00fa \u017eiadne \u00faradn\u00e9 dokumenty ani fotografie. Sovietske arch\u00edvne materi\u00e1ly pripisuj\u00fa Litviakovej v tento de\u0148 iba spom\u00ednan\u00fd \u0161tvrtinov\u00fd podiel na zostrelen\u00ed bombard\u00e9ra Ju 88. Luftwaffe v\u0161ak 13. septembra 1942 skuto\u010dne stratila desiatnika<\/a> (Unteroffizier<\/em>) Erwina Meiera z 2. letky St\u00edhacej eskadry 53<\/a> (2. Staffel des Jagdgeschwaders 53<\/em>, 2.\/JG 53<\/em>), ktor\u00fd letel na Bf 109G-2 (W.Nr. 13556; \u010dierna 8). Meier mal vtedy ofici\u00e1lne priznan\u00fdch 11 zostrelov a jeho skuto\u010dn\u00fdm premo\u017eite\u013eom bol kapit\u00e1n Gerasim Vladimirovi\u010d Kriukov<\/a> od 520. IAP<\/a>. Pod\u013ea arch\u00edvnych materi\u00e1lov Kriukov zostrelil Bf 109 v oblasti dva kilometre v\u00fdchodne od Prolejskoj o 10:05 hod.[7]<\/a><\/sup>[8]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

\"\"\/<\/a>
Vojensk\u00e1 kni\u017eka Lidije Litviakovej<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

D\u0148a 27. septembra Lidija letela na Jaku-1 (biela 02) ako \u010d\u00edslo samotn\u00e9ho velite\u013ea 437. IAP majora Maxima Semionovi\u010da Chvostikova<\/a>. Chvostikov bol zasiahnut\u00fd pa\u013ebou nemeck\u00fdch strelcov potom, \u010do dostihli form\u00e1ciu piatich bombard\u00e9rov Ju 88 s ochranou st\u00edha\u010diek Bf 109. Lidiji sa podarilo vyman\u00e9vrova\u0165 jeden z dotierav\u00fdch messerschmittov a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed pa\u013ebou na vzdialenos\u0165 necel\u00fdch 30 metrov zni\u010dila Ju 88. N\u00e1sledne zostrelila spolu s Raisou Be\u013eajevovou jeden Bf 109. Bombard\u00e9r, ktor\u00fd zostrelila Litviakov\u00e1, sa zr\u00fatil na nemeckej strane frontu a pravdepodobne \u0161lo o Ju 88A-4 (W.Nr. 3517) zo stavu 5. letky Bojovej eskadry 76<\/a> (5. Staffel des Kampfgeschwaders 76<\/em>, 5.\/KG 76<\/em>). St\u00edhac\u00ed messerschmitt, ktor\u00fd zostrelila Litviakov\u00e1 spolu s Be\u013eajevovou, bol konkr\u00e9tne Bf 109G-2 (W.Nr. 14221). Pravdepodobne ho pilotoval Horst Loose zo 4.\/JG 52, ktor\u00fd pritom zahynul.[7]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Od okt\u00f3bra 1942 Lidija sl\u00fa\u017eila u elitn\u00e9ho 9. gardov\u00e9ho st\u00edhacieho leteck\u00e9ho pluku<\/a> (rus.<\/a> 9-\u0439 \u0433\u0432\u0430\u0440\u0434\u0435\u0439\u0441\u043a\u0438\u0439 \u0438\u0441\u0442\u0440\u0435\u0431\u0438\u0442\u0435\u043b\u044c\u043d\u044b\u0439 \u0430\u0432\u0438\u0430\u0446\u0438\u043e\u043d\u043d\u044b\u0439 \u043f\u043e\u043b\u043a \u2013 9-j gvardejskij istrebite\u013enyj aviacionnyj polk<\/em>; skratka: rus.<\/a> 9-\u0439 \u0413\u0432\u0418\u0410\u041f \u2013 9. GvIAP<\/em>), ktor\u00e9mu velil podplukovn\u00edk Lev \u013dvovi\u010d \u0160estakov<\/a>, leteck\u00e9 eso a veter\u00e1n zo \u0161panielskej ob\u010dianskej vojny<\/a>. Lidija absolvovala spolo\u010dne s ostatn\u00fdmi najsk\u00f4r 58 bojov\u00fdch letov nad priestorom mesta \u017ditkur a sprev\u00e1dzala dopravn\u00e9 lietadl\u00e1, ktor\u00e9 vozili materi\u00e1l na front. Pod\u013ea arch\u00edvnych materi\u00e1lov bola Lidija zaraden\u00e1 do skupiny \u201evo\u013en\u00fdch lovcov\u201c 9. GvIAP a uskuto\u010dnila s nimi p\u00e4\u0165 bojov\u00fdch letov a z\u00fa\u010dastnila sa piatich leteck\u00fdch s\u00fabojov. U 9. GvIAP lietala do 8. janu\u00e1ra 1943, kedy ju spolu s Jekaterinou Budanovovou pridelili k 296. IAP<\/a>, ktor\u00fd bol tie\u017e vyzbrojen\u00fd lietadlami Jak-1. Pluk bol v tom \u010dase dislokovan\u00fd na letisku Kotelnikovo pri Stalingrade a velil mu major Nikolaj Ivanovi\u010d Baranov<\/a>.[7]<\/a><\/sup>[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Vo \u0161tvrtok 11. febru\u00e1ra 1943 Lidija letela na Jaku-1 (\u010derven\u00e1 32) a nad osadou Veselij zostrelila Bf 109. V nemeck\u00fdch z\u00e1znamoch v\u0161ak \u017eiadna strata nefiguruje. Pod\u013ea star\u0161\u00edch zdrojov zostrelila v tento de\u0148 a\u017e dve lietadl\u00e1. Malo sa tak sta\u0165, ke\u010f spolu \u010fal\u0161\u00edmi tromi pilotmi 296. pluku natrafili na form\u00e1ciu 16 strmhlav\u00fdch bombard\u00e9rov<\/a> Junkers Ju 87 Stuka<\/em><\/a> sprev\u00e1dzan\u00fdch 13 st\u00edha\u010dkami Focke-Wulf Fw 190<\/a>, ktor\u00e9 smerovali na Rostov nad Donom<\/a>. Litviakov\u00e1 najprv \u00fadajne za\u00fato\u010dila na ved\u00faci bombard\u00e9r, ktor\u00fd explodoval. N\u00e1sledne sa mala prida\u0165 k velite\u013eovi 3. letky (rus.<\/a> \u044d\u0441\u043a\u0430\u0434\u0440\u0438\u043b\u044c\u044f \u2013 eskadri\u013ea<\/em>) nadporu\u010d\u00edkovi<\/a> (rus.<\/a> \u0441\u0442\u0430\u0440\u0448\u0438\u0439 \u043b\u0435\u0439\u0442\u0435\u043d\u0430\u043d\u0442 \u2013 star\u0161ij lejtenant<\/em>) Alexejovi Frolovi\u010dovi Solomatinovi<\/a> a s n\u00edm zostreli\u0165 jeden Fw 190. Arch\u00edvne materi\u00e1ly v\u0161ak tieto inform\u00e1cie nepotvrdzuj\u00fa. V tomto obdob\u00ed mala by\u0165 Lidija tie\u017e zostrelen\u00e1 a prin\u00faten\u00e1 prist\u00e1\u0165 na nepriate\u013eskom \u00fazem\u00ed. Zachr\u00e1ni\u0165 ju mal pilot bojov\u00e9ho lietadla<\/a> Iliu\u0161in Il-2<\/a>, ktor\u00fd svojou pa\u013ebou zahnal nemeck\u00fa pechotu, n\u00e1sledne prist\u00e1l, vzal Lidiju do kab\u00edny a op\u00e4\u0165 vzlietol. V ofici\u00e1lnych z\u00e1znamoch sa k tejto udalosti ni\u010d podobn\u00e9 neuv\u00e1dza.[7]<\/a><\/sup>[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 17. febru\u00e1ra 1943 Lidija z\u00edskala za svoje \u00faspechy Rad \u010dervenej hviezdy<\/a>. D\u0148a 5. marca ju pov\u00fd\u0161ili do hodnosti podporu\u010d\u00edka<\/a> (rus.<\/a> \u043c\u043b\u0430\u0434\u0448\u0438\u0439 \u043b\u0435\u0439\u0442\u0435\u043d\u0430\u043d\u0442 \u2013 mlad\u0161ij lejtenant<\/em>), prvej d\u00f4stojn\u00edckej hodnosti. V piatok 18. marca sa 296. st\u00edhac\u00ed leteck\u00fd pluk premenoval na 73. gardov\u00fd st\u00edhac\u00ed leteck\u00fd pluk<\/a>. Gardov\u00e9 \u00fatvary mali oproti ostatn\u00fdm viacer\u00e9 v\u00fdhody, ktor\u00e9 spo\u010d\u00edvali hlavne v prednostnom z\u00e1sobovan\u00ed, najmodernej\u0161ej v\u00fdzbroji a vy\u0161\u0161om plate pre v\u0161etk\u00fdch pr\u00edslu\u0161n\u00edkov jednotky.[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

V pondelok 22. marca 1943 Lidija Litviakov\u00e1 spolu s piatimi \u010fal\u0161\u00edmi pilotmi vzlietla na poplach proti 12 bombard\u00e9rom Ju 88, ktor\u00e9 leteli k Rostovu nad Donom. Pri \u00fatoku na form\u00e1ciu nemeck\u00fdch bombard\u00e9rov sa jej podarilo zostreli\u0165 jeden Ju 88, ale junkersom vz\u00e1p\u00e4t\u00ed priletelo na pomoc \u0161es\u0165 st\u00edha\u010diek Bf 109. Nastal s\u00faboj, v ktorom bola Lidija \u0165a\u017eko ranen\u00e1. S rozstrie\u013ean\u00fdm Jakom-1 (\u017elt\u00e1 44) sa jej v\u0161ak podarilo vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 na domovsk\u00e9 letisko. Pravdepodobn\u00fdm premo\u017eite\u013eom Litviakovej bol \u0161ikovate\u013e<\/a> (Feldwebel<\/em>) Josef Sch\u00fctte<\/a>, jedno z naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edch es II. skupiny (Gruppe<\/em>) eskadry JG 3<\/a> (II.\/JG 3), ktor\u00fd si v oblasti z\u00e1padne od Rostova n\u00e1rokoval zostrel Jaku-1. Lidija ale mala v\u00e1\u017ene zranenia a \u00faplne vy\u010derpan\u00fa ju odviezli do nemocnice. Po prepusten\u00ed z nemocnice odch\u00e1dza do Moskvy, kde u\u017e predt\u00fdm podp\u00edsala, \u017ee sa mesiac bude lie\u010di\u0165 doma. U\u017e po t\u00fd\u017edni sa v\u0161ak vr\u00e1tila sp\u00e4\u0165 k svojej jednotke.[6]<\/a><\/sup>[7]<\/a><\/sup>[10]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Znovu za\u010d\u00edna lieta\u0165 a v stredu 5. m\u00e1ja 1943 si e\u0161te nie celkom zdrav\u00e1 doslova vyn\u00fati povolenie k bojov\u00e9mu letu. So svoj\u00edm Jakom-1 (\u017elt\u00e1 44) vzlietla spolu s \u010fal\u0161\u00edmi pilotmi k ochrane strmhlav\u00fdch bombard\u00e9rov Pet\u013eakov Pe-2<\/a>. Po\u010das letu na nich zo slnka za\u00fato\u010dili Bf 109. Lidija si v priestore ju\u017ene od Stalina<\/a> (dnes Doneck na v\u00fdchodnej Ukrajine<\/a>) n\u00e1rokuje zostrel jedn\u00e9ho z nich. Nemeck\u00e9 z\u00e1znamy v\u0161ak ani v tomto pr\u00edpade stratu neeviduj\u00fa. Z tohto letu sa Lidija vr\u00e1tila zna\u010dne vy\u010derpan\u00e1 a na \u010fal\u0161ie ju u\u017e nepustili.[6]<\/a><\/sup> V tomto obdob\u00ed sa Lidija \u00fadajne zamilovala do Alexeja Solomatina, velite\u013ea jednej letky u 73. GvIAP. Za Alexeja sa vraj \u010doskoro vydala, ale neexistuje o tom \u017eiaden doklad.[7]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

D\u0148a 6. m\u00e1ja 1943 sa z bojov\u00e9ho letu nad Donbasom<\/a> nevr\u00e1til velite\u013e pluku podplukovn\u00edk Nikolaj Baranov. Zahynul vo vzdu\u0161nom boji proti presile Bf 109 nad obcou Alexejevo-Orlovka (dnes s\u00fa\u010das\u0165 mesta \u0160ach\u0165orsk<\/a> v Doneckej oblasti<\/a>).[11]<\/a><\/sup>[pozn. 6]<\/a><\/sup> Nov\u00fdm velite\u013eom 73. GvIAP sa stal plukovn\u00edk Ivan Vasilievi\u010d Goly\u0161ev<\/a>.[6]<\/a><\/sup> V polovici m\u00e1ja priletel 73. GvIAP na letisko Gukovo, kde u\u017e bol dislokovan\u00fd aj 31. GvIAP. D\u0148a 21. m\u00e1ja sa kapit\u00e1n Alexej Solomatin vracal s po\u0161koden\u00fdm lietadlom z bojov\u00e9ho letu a v d\u00f4sledku zranen\u00ed \u010di poruchy lietadla nezvl\u00e1dol n\u00fadzov\u00e9 prist\u00e1tie. Jeho Jak-1 sa pred o\u010dami v\u0161etk\u00fdch pr\u00edtomn\u00fdch prevr\u00e1til a rozbil o zem. Solomatin zhorel vo vraku lietadla. V tom \u010dase mal ofici\u00e1lne potvrden\u00fdch 13 zostrelov nepriate\u013esk\u00fdch lietadiel.[12]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Koncom m\u00e1ja za\u010dal nepriate\u013e na frontovom \u00faseku, ktor\u00fd sa nach\u00e1dzal v opera\u010dnom priestore 73. GvIAP, pou\u017e\u00edva\u0165 priviazan\u00fd bal\u00f3n<\/a> na korekciu delostreleckej pa\u013eby. V\u010faka dobre odvedenej pr\u00e1ci pozorovate\u013eov z bal\u00f3na bola nemeck\u00e1 delostreleck\u00e1 pa\u013eba nezvy\u010dajne presn\u00e1 a sovietskym vojsk\u00e1m sp\u00f4sobovala \u0165a\u017ek\u00e9 straty. Bal\u00f3n chr\u00e1nilo protilietadlov\u00e9 delostrelectvo a hliadkuj\u00faci st\u00edha\u010di. Viacero pokusov o jeho zostrelenie sa skon\u010dilo ne\u00faspechom. Lidija sa vraj dobrovo\u013ene prihl\u00e1sila k \u00fatoku na tento bal\u00f3n a na jeho zni\u010denie mala vlastn\u00fd pl\u00e1n, ktor\u00fd po schv\u00e1len\u00ed aj uskuto\u010dnila. V pondelok 31. m\u00e1ja 1943 si vyber\u00e1 t\u00fa \u010das\u0165 d\u0148a, kedy slnko svieti z h\u013abky nepriate\u013esk\u00e9ho \u00fazemia. Spo\u010diatku let\u00ed pozd\u013a\u017e frontovej l\u00ednie na sever, n\u00e1sledne sa oto\u010d\u00ed na z\u00e1pad a front prelet\u00ed v miestach, kde je slab\u00e1 protilietadlov\u00e1 obrana a prenikne hlboko nad nepriate\u013esk\u00e9 \u00fazemie. Potom svoj Jak-1 spust\u00ed z v\u00fd\u0161ky na maxim\u00e1lnu r\u00fdchlos\u0165 a zo strany od slnka, a navy\u0161e z nemeckej strany frontu, za\u00fato\u010d\u00ed na bal\u00f3n a zasiahne ho. Obsluhy protilietadlov\u00fdch diel, ktor\u00e9 bal\u00f3n br\u00e1nili, nestihli zareagova\u0165. Pod\u013ea \u00faradn\u00fdch dokumentov Lidija v skuto\u010dnosti vzlietla k \u00fatoku na nemeck\u00fd pozorovac\u00ed bal\u00f3n nad obcou Pokrovskoje<\/a> spolu s podporu\u010d\u00edkom Ivanom Ivanovi\u010dom Borisenkom<\/a>, ktor\u00fd po Lidijinom \u00fatoku zasiahnut\u00fd bal\u00f3n dorazil. Jeho trosky potom dopadli na zem pri v\u00fdchodnom okraji dediny Troickoje<\/a>.[6]<\/a><\/sup>[7]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Niekedy v tomto obdob\u00ed za\u010dal 73. GvIAP dost\u00e1va\u0165 nov\u00e9 lietadl\u00e1 Jakovlev Jak-1B, ktor\u00e9 mali v\u00fdkonnej\u0161\u00ed motor. \u010eal\u0161ou zmenou bol polokvapkovit\u00fd prekryt kab\u00edny a zn\u00ed\u017een\u00e1 zadn\u00e1 \u010das\u0165 trupu, v\u010faka \u010domu mali piloti v\u00fdrazne lep\u0161\u00ed v\u00fdh\u013ead do zadnej polosf\u00e9ry. U strojov v\u0161ak na\u010falej pretrv\u00e1vali probl\u00e9my s nedostato\u010dnom pevnos\u0165ou kon\u0161trukcie a v\u00fdkonnostne zaost\u00e1vali za nemeck\u00fdmi Messerschmittmi Bf 109.[7]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

V piatok 16. j\u00fala 1943 Lidija vzlietla so svoj\u00edm Jakom-1B (biela 23) a piatimi \u010fal\u0161\u00edmi pilotmi k ochrane lietadiel Il-2. Po\u010das letu k cie\u013eu natrafila \u0161estica sovietskych st\u00edha\u010dov na skupinu 20 bombard\u00e9rov Ju 88 sprev\u00e1dzan\u00fdch \u0161iestimi Bf 109. Nastal urputn\u00fd vzdu\u0161n\u00fd boj, v ktorom bola Lidija nakoniec zostrelen\u00e1 a pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov sa zachr\u00e1nila na pad\u00e1ku. V skuto\u010dnosti v\u0161ak so svoj\u00edm lietadlom n\u00fadzovo prist\u00e1la \u201ena brucho\u201c v oblasti 700 \u2013 900 metrov od prednej l\u00ednie frontu, severoz\u00e1padne od dediny Darievka. Z\u00e1chrann\u00e9mu t\u00edmu sa ju potom v noci podarilo bezpe\u010dne evakuova\u0165 aj s po\u0161koden\u00fdm lietadlom. Lidiju s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou zostrelil nadporu\u010d\u00edk<\/a> (Oberleutnant<\/em>) Emil Bitsch<\/a> z 8.\/JG 3, ktor\u00fd vtedy patril k naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edm es\u00e1m Luftwaffe. Star\u0161ie pramene uv\u00e1dzaj\u00fa, \u017ee pri tomto bojovom lete mala Litviakov\u00e1 zostreli\u0165 aj jeden Ju 88, jeden Bf 109G a \u010fal\u0161\u00ed messerschmitt mala po\u0161kodi\u0165. Arch\u00edvne materi\u00e1ly tieto tvrdenia nepotvrdzuj\u00fa.[7]<\/a><\/sup>[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

O tri dni nesk\u00f4r bola zostrelen\u00e1 aj Litviakovej najlep\u0161ia priate\u013eka Ka\u0165a Budanovov\u00e1. Nad dedinou Novokrasnovka<\/a> sa ocitla v boji proti dvom Bf 109G: \u201eObyvatelia dediny Novokrasnovka vo Voro\u0161ilovgradskej oblasti sledovali boj s \u00fazkos\u0165ou. St\u00edha\u010dka s \u010derven\u00fdmi hviezdami sa nakoniec prevr\u00e1tila a \u00faplne neriaden\u00e1 za\u010dala pada\u0165. Potom sk\u013azla po kr\u00eddle a vyrovnala let, ale kr\u00eddlo za\u010dali olizova\u0165 jazyky plame\u0148ov. Lietadlo k\u013azalo k po\u013eu na okraji dediny, ktor\u00e9 bolo zbr\u00e1zden\u00e9 okopmi a kr\u00e1termi. Po dosadnut\u00ed zapadlo jedno koleso do kr\u00e1tera a lietadlo sa prevr\u00e1tilo. Kolchozn\u00edci s ve\u013ek\u00fdmi \u0165a\u017ekos\u0165ami vytiahli smrte\u013ene ranen\u00e9ho pilota z horiaceho pilotn\u00e9ho priestoru. Star\u0161ia \u017eena otrela krv z Katinej tv\u00e1re, rozopla golier leteckej kombin\u00e9zy a vytiahla legitim\u00e1ciu, z ktorej sa dozvedela, \u017ee ide o Jekaterinu Vasilievnu Budanovov\u00fa. Dedin\u010dania jemne zdvihli pilotkino telo a doniesli ju do najbli\u017e\u0161ej chalupy. Tu, na kraji dediny, potom Ka\u0165u s vojensk\u00fdmi poctami pochovali.\u201c<\/em>[13]<\/a><\/sup> Pravdepodobn\u00fdm premo\u017eite\u013eom Budanovovej bol nadporu\u010d\u00edk Emil Bitsch z 8.\/JG 3, ktor\u00fd pred troma d\u0148ami zrejme zostrelil aj Litviakov\u00fa, alebo \u0161ikovate\u013e Georg Schwientek<\/a> zo stavu 2.\/JG 52. Budanovov\u00e1 m\u00e1 na z\u00e1klade arch\u00edvnych materi\u00e1lov ofici\u00e1lne potvrden\u00e9 tri zostrely nepriate\u013esk\u00fdch lietadiel. Star\u0161ie pramene jej v\u0161ak pripisovali a\u017e 11 zostrelov (\u0161es\u0165 samostatn\u00fdch a p\u00e4\u0165 v spolupr\u00e1ci).[14]<\/a><\/sup> Pre Lidiju Litviakov\u00fa to bola po smrti Alexeja Solomatina \u010fal\u0161ia \u0165a\u017ek\u00e1 strata. E\u0161te v ten ve\u010der si n\u00e1rokuje zostrel Bf 109, ale v nemeck\u00fdch z\u00e1znamoch \u017eiaden neeviduj\u00fa. Jeden Bf 109G-6 (W.Nr. 20005) z 5.\/JG 3 sa v\u0161ak vr\u00e1til z bojov\u00e9ho letu s po\u0161kodeniami na 40%. Litviakov\u00e1 letela na stroji Jak-1B (biela 23).[7]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

\"\"\/<\/a>
Sovietski vojaci prekra\u010duj\u00fa rieku Mius<\/a>, leto 1943<\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n

V stredu 21. j\u00fala 1943 Litviakov\u00e1 let\u00ed vo svojom Jaku-1B (biela 23) vo \u0161tvorici ako \u010d\u00edslo velite\u013ea pluku Ivana Goly\u0161eva. Napadlo ich 12 st\u00edha\u010diek Bf 109. Na Goly\u0161eva \u00faporne dotieraj\u00fa \u0161tyria nemeck\u00ed st\u00edha\u010di a sna\u017eia sa ho obk\u013e\u00fa\u010di\u0165. Lidija medzit\u00fdm k\u013eu\u010dkuje pod pa\u013ebou troch strojov. Napriek tomu sa sna\u017e\u00ed chr\u00e1ni\u0165 svojho velite\u013ea, ale nemeck\u00ed st\u00edha\u010di s\u00fa vynikaj\u00faci a sily pr\u00edli\u0161 nerovn\u00e9. Goly\u0161eva nakoniec nad priestorom osady Krini\u010dki zasiahnu a jeho Jak-1B za\u010d\u00edna horie\u0165. Pilot nasmeroval svoje lietadlo do postavenia nepriate\u013eskej bat\u00e9rie pri dedine Ar\u0165omovka<\/a> a zahynul.[15]<\/a><\/sup>[16]<\/a><\/sup> Nemeck\u00ed letci zasiahli aj Litviakov\u00fa a jej rozstrie\u013ean\u00e9 lietadlo pad\u00e1 k zemi. Lidiji sa v\u0161ak tesne nad zemou podarilo stroj vybra\u0165 z neovl\u00e1dan\u00e9ho p\u00e1du a doletie\u0165 s n\u00edm nad vlastn\u00e9 \u00fazemie, kde n\u00fadzovo prist\u00e1la \u201ena brucho\u201c asi pol kilometra od dediny Novikovka<\/a>. Niekedy sa uv\u00e1dza, \u017ee Litviakov\u00fa v tento de\u0148 zostrelil kapit\u00e1n<\/a> (Hauptmann<\/em>) Paul Stolte<\/a> zo 6.\/JG 3. V nasleduj\u00faci de\u0148 je Lidija za svoju \u00faspe\u0161n\u00fa bojov\u00fa \u010dinnos\u0165 vyznamenan\u00e1 Radom \u010dervenej z\u00e1stavy<\/a>.[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

U svojho pluku bolo Lidija ve\u013emi ob\u013e\u00fabenou najm\u00e4 kv\u00f4li svojej obetavosti, ochote v\u017edy pom\u00f4c\u0165, neust\u00e1lej pripravenosti \u00eds\u0165 do ka\u017ed\u00e9ho boja, zodpovednosti a spo\u013eahlivosti. V tom \u010dase bola Litviakov\u00e1 u\u017e pomerne zn\u00e1mou osobnos\u0165ou, o ktorej \u010dasto p\u00edsala nielen sovietska tla\u010d. Poves\u0165 o stato\u010dnej \u017eene sa ve\u013emi roz\u0161\u00edrila. Pritom v\u0161etkom na\u010falej zost\u00e1vala skromn\u00fdm diev\u010da\u0165om.[6]<\/a><\/sup><\/p>\n\n\n\n

Na prelome j\u00fala a augusta 1943 prebiehali v oblasti rieky Mius<\/a> \u0165a\u017ek\u00e9 boje medzi sovietskymi jednotkami a nemeckou 6. arm\u00e1dou<\/a>. Podobne ako inde aj tu boli pozemn\u00e9 boje \u00fazko sp\u00e4t\u00e9 s \u010dinnos\u0165ou letectva. V sobotu 31. j\u00fala sa Lidija so svoj\u00edm Jakom-1B (biela 23) z jednej tretiny podie\u013eala na zostrelen\u00ed Bf 109. V nede\u013eu 1. augusta 1943 Lidija Litviakov\u00e1 vzlietla s lietadlom Jak-1B (biela 23) v zostave deviatich strojov 73. GvIAP k ochrane vlastn\u00fdch pozemn\u00fdch jednotiek v oblasti ded\u00edn Marinovka<\/a> a Stepanovka<\/a> v Stalinskej (dnes Doneckej) oblasti. V tomto priestore nastal urputn\u00fd vzdu\u0161n\u00fd boj s nemeck\u00fdmi lietadlami:<\/p>\n\n\n\n

Zdroj wikipedia<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Lidija Vladimirovna Litviakov\u00e1 (rus. \u041b\u0438\u0434\u0438\u044f \u0412\u043b\u0430\u0434\u0438\u043c\u0438\u0440\u043e\u0432\u043d\u0430 \u041b\u0438\u0442\u0432\u044f\u043a \u2013 Lidija Vladimirovna Litviak; * 18. august1921, Moskva \u2013 \u2020 1. august1943, ne\u010faleko osady Ko\u017eev\u0148a (pri obci Dmitrovka)), zn\u00e1ma tie\u017e pod prez\u00fdvkami \u201eLilija\u201c,[pozn. 1]\u201eBiela \u013ealia zo Stalingradu\u201c alebo \u201eBiela ru\u017ea zo Stalingradu\u201c, bola sovietska st\u00edhacia pilotka po\u010das druhej svetovej vojny.…<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[27],"tags":[],"class_list":["post-494","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-letectvo-zssr"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/494","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=494"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/494\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":502,"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/494\/revisions\/502"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=494"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=494"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/letka-orel.eu\/wordpress\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=494"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}